Odluka cirkvi od štátu
Použité zdroje
http://sk.wikipedia.org/wiki/Odluka_cirkvi_od_štátu
http://cs.wikipedia.org/wiki/Soubor:ChristianityBranches_cs.svg
http://www.prave-spektrum.sk/print.php?583
Prehľad situácie:
V rámci judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva nie je odluka cirkví od štátu upravená a spadá v plnom rozsahu pod kompetenciu národných parlamentov.
Ako je to v Európe?
Spolková republika Nemecko
Nemecko je známe svojou cirkevnou daňou, ktorá vznikla na základe rozhodnutia Ríšskej rady v roku 1803, ktorým protiprávne odňala cirkevný majetok. Nemecké kniežatá, ktoré tento majetok získali, ako kompenzáciu sľúbili zodpovednosť za financovanie potrieb cirkví. Tento záväzok však postupne presúvali na samotných členov cirkví. Základný zákon SRN z 23. mája 1949 podľa článku 140 udeľuje cirkvám, ktoré majú status verejnoprávnej korporácie, právo vyberať dane. Verejnoprávnou korporáciou sa náboženská spoločnosť môže stať na základe počtu členov jej trvalosti, z toho dôvodu je napríklad evanjelická cirkev Nemecka združením 24 právne autonómnych protestantských cirkví. Cirkev vyberá tzv. cirkevné dane od členov svojej farnosti a zborov na základe štátnych zoznamov platcov daní a podľa špecifikácie, ktoré boli prijaté jednotlivými spolkovými krajinami. Právna legitimita tejto dane bola viackrát neúspešne napadnutá pred Spolkovým ústavným súdom. Cirkevná daň je vlastne určitá daňová prirážka, ktorá je vypočítaná na základe odvedených daní zamestnancov.
V juhonemeckých zemiach je to 8% odvedeného obnosu, ktorý bol zaplatený ako daň z príjmu, v severonemeckých krajinách je to 9%. Či je disparita založená na odlišnej prevládajúcej konfesii alebo na inom dôvode nie je isté. Cirkevná daň môže byť uplatňovaná v prípade dane z príjmu, majetkovej a pozemkovej dane. Nemecký cirkevný daňový systém je považovaný za veľmi efektívnu spoluprácu cirkví a štátu (pri výbere dane). V záujme zaistenia efektívnej slobody vierovyznania má každý člen cirkvi možnosť kedykoľvek ukončiť svoje členstvo a tým ukončiť povinnosť platiť cirkevnú daň.
Nemecký systém je veľmi efektívnym a dostatočným zdrojom pre náboženské spoločnosti, na Slovensku je však zrejme nepriechodný, nakoľko by de facto zvyšoval dane určitej skupine obyvateľstva. Zvyšovanie daní je v každom prípade negatívnym aspektom.
Belgicko
V Belgicku, v náväznosti na Napoleonské právo, je v článku 181 ústavy uvedené, že platy a dôchodky duchovných sú vyplácané zo štátneho rozpočtu, farárom a biskupom tiež má byť zabezpečené z verejných prostriedkov primerané ubytovanie alebo platenie nájmu. Pri stavbe alebo oprave cirkevných budov vzniká tiež nárok na štátnu podporu a štát tiež hradí náklady teologických fakúlt (v prípade katolíckych je to 100%, v prípade protestantských 60%). Táto podpora je poskytovaná všetkým registrovaným náboženským spoločnostiam, ktoré žiadajú o peniaze z rozpočtu bez výnimky. Článok 181 ústavy bol tiež v roku 1993 rozšírený v tom zmysle, že na úroveň náboženských spoločností sú postavené aj štátom uznané svetonázorové spoločnosti a tiež od tohoto roku prislúcha plat nielen duchovným, ale aj laickým spolupracovníkom. Filozofické združenie ateistov je teda v Belgicku postavené na rovnakú úroveň (vrátane paritného financovania) ako napríklad rímskokatolícka cirkev. Tým je dosiahnutá dôsledná neutralita a autonómia zo strany štátu.
Grécko
Grécko je zaujímavým príkladom uplatňovania cézaropapizmu v praxi. Štátna grécka ortodoxná cirkev je priamo podriadená štátu a je de facto jeho integrálnou súčasťou. Štátu dáva ústava právo „upravovať zákonom všetky dôležité administratívne záležitosti cirkvi a to vrátane tých, ktoré sa týkajú jej vnútornej podstaty“. Grécky štát takmer úplne prevzal krytie potrieb grécko-pravoslávnej štátnej cirkvi. Ústava Gréckej republiky tiež dokonca zakazuje preklad Biblie bez súhlasu štátnej cirkvi. Veľké množstvo sporov pred Európskym súdom pre ľudské práva (žalujúca strana je väčšinou Náboženská spoločnosť Svedkovia Jehovovi) a vysoké tresty odňatia slobody pre inovercov ukazujú, že v Grécku je sloboda vierovyznania obmedzená.
Francúzsko
Vo Francúzsku, ako je známe, bola zavedená dôsledná odluka cirkví od štátu v roku 1905. Podľa ústavy z roku 1958 „republika neuznáva, neplatí a nepodporuje žiaden kult.“ Odluka vo Francúzsku bola veľmi násilná a napríklad rímskokatolícka cirkev sa z nej dodnes z hospodárskej stránky nespamätala. Vo Francúzskom štátnom zákonodarstve dnes neexistuje pojem cirkev alebo náboženstvo. Tieto pojmy boli v legislatíve nahradené výrazom kult.
Na štátnych univerzitách tiež nemôžu existovať teologické fakulty, čo je paradoxné práve s historickým významom univerzít. Od stredoveku musela mať univerzita (aby sa mohla honosiť týmto názvom) štyri fakulty - teologickú, lekársku, slobodných umení a právnickú. Zaujímavosťou je, že v troch východných departementoch (Bas-Rhin, Haut-Rhin a Moselle) zostalo štátne podporovanie cirkví zachované.
Rakúsko
V Rakúsku existuje systém obligatórneho cirkevného príspevku. Cirkvi vyberajú na základe štátneho zákona o cirkevnom príspevku z 1. mája 1939 (Rakúsko bolo vtedy súčasťou nacistickej Tretej ríše) súkromnoprávne príspevky, ktoré pokrývajú prevažnú časť finančných potrieb. Poplatky vyberajú cirkvi, štát vymáha iba v prípade žaloby nedošlé príspevky, za ktoré môže byť v krajnom prípade uvalená na neplatiča exekúcia. V Rakúsku je tiež zabezpečená náboženská sloboda a rovnosť a štát vedie registráciu na základe konfesie. Kto dosiahol vek 18 rokov, môže slobodne zmeniť vierovyznanie. Musí to však ohlásiť na úrade s názvom (Bezirckverwaltungbehőrde). Tento úrad následne informuje príslušnú konfesiu, ktorú tento občan opustil.
Spojené kráľovstvo a Írsko
V Spojenom kráľovstve existuje štátna Church of England na čele ktorej je v súčasnosti anglická kráľovná Alžbeta II. Táto štátna cirkev však nie je, paradoxne, financovaná štátom, ale prioritne sa financuje sama z výnosov svojho značného majetku. Ďalším zdrojom sú poplatky, dary a dobrovoľné príspevky. Anglická cirkev potrebuje napríklad odobrenie parlamentu na to, aby mohla zmeniť základnú knihu modlitieb.
Anglikánske cirkvi Walesu a Severného Írska sú naopak odštátnené. Škótska presbyteriánska cirkev nebola nikdy v dejinách štátna.
Odlišné je postavenie cirkví v tradične katolíckom Írsku. Až do roku 1871 bola štátnou cirkvou „anglikánska“ Church of Ireland s právnym nárokom na financovanie dokonca aj od tých, ktorí sa k nej nehlásili (čo bola drvivá väčšina obyvateľstva s výnimkou Ulsteru). Dodnes táto cirkev právne vlastní najvýznamnejšie historické kostoly a katedrály v krajine vrátane katedrály St. Patrick's Cathedral v Dubline.
Rímskokatolícka cirkev v tom období nedostávala žiaden finančných príspevok zo strany štátu. V roku 1871 bola Church of Ireland odštátnená a zároveň začala platiť v írskom práve, s výnimkou školstva, zásada odluky štátu a cirkví. Podľa dodnes platnej ústavy z roku 1937 „štát zaručuje, že žiadne náboženstvo nebude finančne podporovať“ (článok 44, ods. 2.2). Táto klauzula je v nej zakotvená napriek tomu, že v preambule sa spomína katolícka spoločenská doktrína.
Škandinávske krajiny
V Škandinávskych krajinách môže vyberať dane iba konfesia so štátom prepojená a uprednostňovaná. V Nórsku, Dánsku a vo Fínsku sú štátne protestantské cirkvi, vo Švédsku tomu tak bolo do roku 2000. Vo všetkých štyroch krajinách sa platí cirkevná daň, výnosy majú tiež z majetku a financované sú tiež zo zbierok a taktiež z priameho štátneho príspevku. Panovníci sú tiež často jedinou fyzickou osobou, ktorej nie je zabezpečená náboženská sloboda. Švédsky zákon o nástupníctve z roku 1810 predpisuje, aby panovníci boli augsburského vyznania (čl. 4). Podľa Nórskej ústavy z roku 1814, ktorá stále platí, panovník, ale aj viac ako polovica ministrov musí patriť k oficiálnemu luteránskemu náboženstvu.
Švajčiarsko
Vo Švajčiarsku určujú vzťahy medzi štátom a cirkvami jednotlivé autonómne kantóny. Vo väčšine kantónov je zavedený decentralizovaný daňový systém platenia cirkevných daní na úrovní miestnych cirkví. Výnimkou je Ženevský kantón (od roku 1907) spolu s kantónom Neuchátel (od roku 1941) s úplnou odlukou štátu a cirkvi a kantón Waadtland, kde bolo na základe referenda v 60. rokoch 20. storočia zavedené štátne financovanie cirkví.
Španielsko a Taliansko
V Španielsku aj v Taliansku bol v relatívne nedávnej dobe zavedený systém financovania cirkví asignáciou z daní. V Taliansku môže od 1. januára 1990 každý platiteľ dane z príjmu, ktorý je talianskym občanom, pripísať určité percento z daní z príjmu niektorej cirkvi alebo náboženskej spoločnosti. V súčasnosti je to 0,8% z daní. Ak sa občan rozhodne neprispieť žiadnej cirkvi, štát danú sumu použije na sociálne alebo humanitárne účely. Podobný systém je od roku 1988 aj v Španielsku, výška je však stanovená v súčasnosti na 0,7% a platiteľ dane z príjmu môže poukázať svoju sumu alternatívne na podporu kultúry. Dane sa stávajú adresnejšími a autonómia cirkví je väčšia.
Spojené štáty americké
Prvý dodatok Ústavy Spojených štátov jasne hovorí, že „Kongres nesmie vydávať zákony zavádzajúce nejaké náboženstvo alebo zákony, ktoré by zakazovali slobodné vyznávanie nejakého náboženstva…“. To bráni nielen tomu, aby sa vytvorilo akékoľvek oficiálne náboženstvo, no federálnej vláde aj vládam jednotlivých štátov zároveň zakazuje, aby akýmkoľvek spôsobom uprednostňovali niektorú z existujúcich cirkví.
Federálna listina práv bola rozšírená na štáty a miestne samosprávne orgány až sporom Chicago, Burlington a Quincy Railroad vs. Chicago (z roku 1897), do tej doby existovala možnosť ustanoviť štátne náboženstvo. Žiadna vláda preto nie je oprávnená prijať zákon, ktorý by uprednostňoval jedno náboženstvo na úkor druhého, alebo ktorý by diskriminoval niektoré náboženstvo. Vláda tiež nemôže žiadnu osobu nútiť, aby vstúpila alebo vystúpila z niektorej cirkvi alebo náboženskej spoločnosti.
Zakázané sú aj daňové zákony, ktoré by podporovali akékoľvek náboženstvo, cirkevné aktivity alebo účasť štátnych orgánov na záležitostiach cirkevných organizácií. Táto deklarácia vychádza z The Virginia Act for Establishing Religious Freedom (z roku 1786), ktorú napísal Thomas Jefferson. V nej obhajuje slobodu vierovyznania, pretože „Všemohúci Boh stvoril myseľ slobodnú; pretože všetky pokusy ovplyvniť ju svetskými trestami či bremenami, či hatením občianskych práv, vedú len k vzniku pokrytectva a zloby...“
Cirkvi v USA sú oslobodené od daní (podľa § 501c daňového zákonníka titulu 26 Zákonníka USA) a tiež dary, ktoré dostávajú sú oslobodené od daní, viaceré spory ohľadom námietky, že tým sa nepriamo podporujú náboženské skupiny štátom boli Najvyšším súdom zamietnuté. Federálny finančný úrad podmieňuje udelenie dotácií a daňové oslobodenie cirkevným školám zákazom diskriminácie z rasových dôvodov (odvoláva sa na verejný záujem).
Náboženská organizácia však musí plniť 14 kritérií, ktoré používa Federálny úrad, aby mohla byť oslobodená od platenia daní, patrí sem napríklad nutnosť formálneho kódexu náuky, určitá náboženská história, existencia vlastnej literatúry či stále miesto pre bohoslužbu. Každé náboženské združenie teda nie je automaticky oslobodené od daní (boli určité pokusy napríklad o ustanovenie kultu požívateľov LSD, ktoré však skončili nezdarom).
Udelenie hromadného oslobodenia od daní sa vzťahuje iba na federálnu daň z príjmu a asignácia sa vzťahuje na federálnu daň z príjmu, daň z daru a dedičskú daň. Výška odpočtu nemôže prevyšovať 50% (federálne dane sú však relatívne nízke). V paragrafe 501(c)(3) je tiež ukotvený zákaz politickej činnosti v podobe podpory nejakého kandidáta alebo opozícii proti nemu.
Závery pre CB na Slovensku
Európa ako vidno pozná rôzne modely, od rigidného Francúzskeho až po štátnu cirkev v Severských krajinách.
Historický vývoj ukazuje priložený obrázok
Pre protestantské cirkvi je vzťah k štátu mimoriadne citlivá otázka, vzhľadom na tendencie ovplyvňovania vierouky, vnútro cirkevných pochodov, a štruktúr.
CB na Slovensku nevlastnila majetky v porovnateľnom rozsahu k RKC a ECAV, resp. Reformovanej cirkvi, teda neboli ani predmetom zabavenia. CB si v negociačnom procese so štátnou správou nemôže teda uplatňovať systém „odškodnenia“.
Aktuálna informácia zo zápisnice Ekumenickej rady konanej v Poprade 10.1.2011, Bod Rôzne
b) List riaditeľa Cirkevného odboru MK SR (stretnutie ekonomických pracovníkov)
Riaditeľ Cirkevného odboru MK SR listom informoval kanceláriu ERC, že zatiaľ nie je dôvod zvolávať poradu ekonomických pracovníkov cirkví. Predseda ERC informoval RV o svojom stretnutí s viacerými ministrami, aj s ministrom kultúry Krajcerom, ktorý ho uistil, že krátenie dotácií pre cirkvi bude nulové, tak ako v minulom roku. Minister financií Mikloš hodnotí pôsobenie cirkví ako pozitívne pre štát a ich finančné ohodnotenie ako adekvátne. Premiérka Radičová neplánuje otvoriť otázku odluky cirkvi od štátu, ak o to nepožiadajú samotné cirkvi. Bude však prebiehať celospoločenská diskusia, ktorú žiada strana SaS.
Z diskusie (Bielik, Bílý, Markuš, Szöllös): Sčítanie ľudu bude v máji t.r.. ERC by k nemu možno mala zaujať stanovisko. Mnoho ľudí zrejme bude chcieť k viere zaujať neutrálne stanovisko. Tak sa stalo, že Kresťanské zbory v r. 2001 zaznamenali 900% nárast. Tam, kde cirkvi nie sú financované štátom, nie je potrebné uvádzať štatistické údaje o počte ich členov (Rakúsko). Majú však zmysel, pokiaľ cirkvi financuje štát. Všeobecne sa očakáva pokles počtu občanov, ktorí pri sčítaní ľudu uvedú svoju príslušnosť k cirkvám. Je potrebné sa pripraviť na to, že situácia v spoločnosti nebude priaznivo naladená voči kresťanstvu.
K tejto problematike sa vyjadril na moje vyžiadanie Michal Drotovan aktuálnym emailom (8.2.2011).
Michal Drotovan je členom redakčnej rady Pravého spektra, a zaoberal sa s otázkou odluky z pohľadu politologického a sociologického.
osobne si myslim, ze moj navrhovany system asignacie z dani ako je to v Taliansku a v Spanielsku by bol na Slovensku priechodny aj z hladiska cirkvi aj z hladiska spolocnosti.
System navrhovany SaS tj. cirkevna dan na sposob Nemecka a Rakuska by naopak podla mna nebol priechodny, moj nazor na to som vyjadril aj v diskusii so Sulikom.
Samozrejme, da sa diskutovat o vyske asignacie, sposobe (kedze v sucasnosti vacsina dani FO ide do obci a VUC bol by tam urcity vypadok).
V Taliansku a Spanielsku bola v case asignacie a odluky vyrazne vyssia religionizita ako v sucasnosti, napriek tomu to preslo prakticky bez problemov, rovnako je odluka v prisne katolickom Irsku, kombinaciu americkeho a spanielskeho/talianskeho modelu povazujem za velmi dobru, naopak za uplne nevhodnu povazujem odluku na sposob Francuzska.
Odluka by sa vsak mala spojit aj s jednodusenim registracie malych cirkvi, aby nemuseli prakticky nelegalne posobit ako obcianske zdruzenia, pocet 20 tisic dospelych clenov je neobhajitelne vysoky na registraciu.
S pozdravom
Michal Drotovan
V podstate s ním možno súhlasiť, že pre CB a ostatné protestantské cirkvi ( nie som si istý, či aj ECAV ) by bol priechodný model , ktorý by bol kombináciou Taliansko/Španielskeho modelu s prvkami Amerického.
Nie som si istý, či treba meniť nastavené pravidlá registrácie malých cirkví a spoločenstiev. Skôr by som navrhoval túto otázku neotvárať.
Detaily ktoré je potrebné doriešiť a formulovať:
- Asignácia daní občanov, stanoviť výšku objemu vzhľadom na fungujúci systém zdaňovania v SK
- Oslobodenie cirkví od platenia daní , stanoviť oblasti a formy daní ktorých sa to týka
- Stanoviť kritériá pre splnenie podmienok bodu 2.
- Zakotviť zákaz politických aktivít cirkví, definovať pojmy a limity.
- Zrovnoprávniť cirkevné organizácie a ich služby spoločnosti v oblastiach, kde suplujú úlohy štátu, napríklad školstvo, charita, starostlivosť o postihnutých a podobne.
Ivan Markuš
Tajomník Cirkvi bratskej v SR