Pastiersky list
Pastiersky list predsedu a tajomníka Rady Cirkvi bratskej
V Leviciach, 5. apríla 2020
Drahí bratia a sestry, priatelia,
pozdravujeme vás apoštolskou hymnou
Požehnaný Boh a Otec nášho Pána Ježiša Krista, ktorý nás podľa svojho veľkého milosrdenstva vzkriesením Ježiša Krista z mŕtvych znovuzrodil pre živú nádej, pre nehynúce, nepoškvrnené a nevädnúce dedičstvo pripravené v nebesiach pre vás, ktorých Božia moc prostredníctvom viery chráni pre spásu, pripravenú zjaviť sa v poslednom čase. Radujte sa z toho, aj keď azda teraz máte ešte nakrátko prejsť zármutkom rozličných skúšok, aby vám vaša vyskúšaná viera, oveľa cennejšia ako pominuteľné zlato, ktoré sa tiež preskúšava ohňom, bola na chválu, slávu a česť pri zjavení Ježiša Krista. (1Pt 1:3–7)
Zažili sme už rôzne nedele – aj rôzne nedele s prívlastkom Kvetné. Avšak podmienky, v ktorých svet, cirkev, my aj vy žijeme už niekoľko týždňov, nemajú pre nikoho z nás obdobu. Na Slovensku sme v piatom týždni mimoriadnych opatrení vyvolaných epidémiou nového koronavírusu a vskutku len Pán Boh vie, koľko takých týždňov či mesiacov je ešte pred nami. A len On vie, ako bude vyzerať život spoločnosti potom.
Učíme sa vyrovnávať s nečakanou situáciou, tak v rodinách, ako aj v zboroch. Kazatelia a staršovstvá hľadajú a skúšajú, čo je pre život cirkvi ako navzájom prepojeného organizmu veriacich potrebné, užitočné a uskutočniteľné. Ďakujem vám a zároveň vás povzbudzujem, bratia kazatelia, vikári, starší, k pastierskej starostlivosti o veriacich vo vašich zboroch aj o vás navzájom. Aj váš kazateľ potrebuje povzbudenie od vás, rovnako aj bratia starší. Povzbudí ich váš záujem a ponuka prípadnej pomoci. Vkladajte ich do svojich modlitieb.
Medzi pastiermi–učiteľmi sú aj takí, ktorí jasnozrivo dopredu opísali situáciu, v ktorej sa cirkev ocitla teraz. Zároveň naznačili spôsob, akým môže cirkev v takýchto podmienkach žiť. Viacej sa môžete dozvedieť na https://spolocenstvoevanjelia.sk/deja-vu/
a https://spolocenstvoevanjelia.sk/zivot-cirkvi-pokracuje/.
Na ďalších riadkoch vám chceme priniesť komentované informácie z poslednej porady Rady Cirkvi bratskej. Vstupujeme do Veľkonočného týždňa a v tejto súvislosti v zboroch vznikajú oprávnené otázky najmä o slávení Večere Pánovej. K tejto téme pripojíme niekoľko poznámok v druhej časti tohto listu.
· Rada rozhodla o presunutí termínu konania Konferencie na 9. – 10. október 2020. Urobila tak v nádeji, že okolnosti sa zlepšia natoľko, že delegáti budú môcť na konferenciu prísť. Počítame však aj s možnosťou, že nebude možné zorganizovať konferenciu v štandardnom formáte alebo vôbec.
· Silný útlm ekonomickej aktivity sa dotkne príjmov ľudí aj príjmov zborov. Sme radi, že na stretnutí hospodárov a správcov zborov v Banskej Bystrici bol odsúhlasený rozpočet pre spoločné potreby cirkvi aj príspevky zborov n rok 2020, avšak zatiaľ nemohol byť potvrdený Konferenciou. Rada preto počíta s možnosťou, že v prípade potreby bude regulovať výšku výdavkov podľa roku 2019.
· Návrhy na ordináciu a návrhy na zriadenie nových zborov sú stále aktuálne a pripravené a budú predložené najbližšej Konferencii.
· V cirkvi sme začali diskusiu o rozdeľovaní príspevku štátu a o mzdovom predpise. Rada počíta s možnosťou, že rozhodnutie o týchto otázkach sa asi presunie do roku 2021 (s platnosťou od roku 2022) a príspevok štátu sa bude aj v roku 2021 rozdeľovať podľa parametrov z roku 2019 (podobne ako to platí pre rok 2020).
· Aj keď v zboroch teraz neprebiehajú finančné zbierky, v rámci nedeľných rodinných bohoslužieb (už či vo forme online virtuálneho stretnutia zboru alebo offline vysielania a pod.) je dobré aj na túto našu zodpovednosť pamätať. Ak nemáme trvalé bankové príkazy pre naše príspevky a uprednostňujeme hotovosť do nedeľnej zbierky, môžeme sa aj teraz riadiť praxou, ku ktorej vyzýval apoštol Pavol zbory v Galácii a Korinte: každú nedeľu odložiť do zvláštnej obálky sumu, ktorú by sme normálne v nedeľu dali do zbierky na zhromaždení. Keď krízová situácia pominie, náš dar odovzdáme hospodárovi alebo do prvej zbierky na spoločných bohoslužbách: Pokiaľ ide o zbierku pre svätých, aj vy urobte tak, ako som to prikázal cirkvám v Galácii. Nech si každý z vás v prvý deň po sobote odloží, čo by mohol usporiť (1Kor 16:1–3).
· Hlavne bratia starší by v súvislosti s financiami, príjmami a zbierkami mali pamätať na to, že ich kazatelia sú závislí aj na finančnej podpore členov zboru. Aj v týchto časoch – či práve v týchto – je to treba vhodne v zbore pripomínať, lebo je to súčasť života každého zboru a má to byť súčasť kresťanskej praxe každého člena. Všetkých sa nás dotkne ekonomický prepad, niekedy aj veľmi silno tých, ktorí doteraz nemali žiadnu núdzu a mohli byť veľmi štedrí; no popri nich sa aj iní stávajú zraniteľnými.
V kresťanskom svete prebieha diskusia o slávení Večere Pánovej v podmienkach karantény a vzájomnej izolovanosti veriacich. Ani tu nie je núdza o rôzne prístupy a zdôvodnenia. Aj v nenormálnej a neprirodzenej situácii, v ktorej sa cirkev teraz ocitla, by sme svoje uvažovanie mali začať predovšetkým v Svätom Písme. Vyznanie viery (odseky 63-65) a Duchové zásady Cirkvi bratskej (odseky 150 a 159-167) sú aj v tejto situácii dobrým vodítkom. Prirodzene sú písané pre štandardné situácie cirkvi, v ktorých sa teraz nenachádzame.
Slávenie VP, ako ju nachádzame v Písme, je vždy záležitosťou fyzicky zhromaždeného spoločenstva na jednom mieste. Tak to bolo pri Ježišovom stolovaní s učeníkmi a aj židovská Pascha sa slávila v širokom kruhu rodiny a prípadných hostí. Keď apoštol Pavol kriticky reflektuje prax korintského zboru, hovorí, že sa k VP schádzajú, zhromažďujú (1Kor 11: 17, 18, 20). Z toho predpokladáme, že byť spolu pri VP je jedným z definičných znakov VP.
Spoločné stretnutie pri VP je sprevádzané spoločným prijímaním zo spoločného (jedného) chleba a vína. To sú silné symboly s reálnym významom. Je to spoločné a súčasne osobné vyznávanie; zvestovanie a posilňovanie sa; pripomínanie aj očakávanie zhromaždeného Kristovho ľudu.
VP nie je magický prostriedok. Chlieb a víno sami osebe nie sú ani nositeľmi ani sprostredkovateľmi milosti či spásy. Poukazujú na našu závislosť na Kristovi a na dar milosti. Sú „viditeľným a hmatateľným slovom evanjelia“.
Ľudia sa môžu dostať do situácií, keď sú nadlho zbavení možnosti sláviť VP ako individuálne tak v spoločenstve (napríklad väzni svedomia). Pascha (odkazujúca na starozmluvnú udalosť spásy) sa v Božom ľude Starej zmluvy slávila len raz ročne. Dokonca boli veľmi dlhé obdobia, keď ju putujúci zástup Paschu neslávil vôbec.
Že je to mimoriadne stretnutie a nie každodenné, o tom svedčí aj Ježišova túžba po stolovaní s učeníkmi (udalosť Paschy a jej slávenie prechádza do diela Kristovej vykupujúcej smrti a následného slávenia tohto diela vykúpenia): Veľmi som túžil jesť s vami tohto veľkonočného baránka... (Lukáš 22:15). V ranej cirkvi sa toto slávenie spasenia dialo častejšie, ale vždy vo väčšom či menšom spoločenstve. Naša dnešná prax slávenia, čo sa týka frekvencie, sa líši od každonedeľného až po kvartálne. Keby však teraz bola len raz ročne, neboli by sme mimo biblický rámec.
Tak ako online vysielaná bohoslužba nie je reálnym zhromaždením Božieho ľudu, dá sa povedať, že aj „online distribuovaná VP“ nie je reálnou VP zboru, aj keď je to niečo veľmi podobné. Ako príklad by sme mohli uviesť manželstvo. Manželia môžu byť odlúčení na dlhú dobu (chorobou či povinnosťou) a napriek tomu zostávajú manželmi. Naďalej môžu robiť mnoho vecí rovnako, ako keby boli spolu. Nemôžu a nerobia však všetko a tak, ako vtedy, keď sú spolu.
Domnievam sa teda, že dnešná situácia, ktorá je pre cirkev ako telo bolestná, by nás mala viesť k túžobnému očakávaniu slávenia VP pri spoločnom zhromaždení. Toto obdobie strádania a očakávania by mohlo byť istým druhom pôstu od VP, plnené modlitbami, prosbami o milosť k reálnemu stretnutiu. Po pôste môže prísť slávnosť.
Ak sa však niektoré staršovstvo rozhodne v tomto období sláviť VP nie bežným a neideálnym spôsobom, ale tak, aby to čo najviac zodpovedalo definícii a účelu VP podľa Vyznania viery a Duchovných zásad Cirkvi bratskej, neodsudzujme ich za to a nepovažujme to za svätokrádež. Keď sa vrátime do normálnych podmienok, bude dobré naše skúsenosti z tohto nie normálneho obdobia reflektovať.
S prianím Božieho zaopatrenia podľa apoštola Petra
Milosť a pokoj nech sa rozhojňuje medzi vami v poznávaní Boha a Ježiša, nášho Pána. Jeho božská moc nám darovala všetko potrebné pre život a nábožnosť, keď sme poznali toho, ktorý nás povolal vlastnou slávou a účinnou mocou. (2Pt 1:2–3)
Vám aj my prajeme láskavé a milostivé Božie zaopatrenie.
Štefan Evin
Predseda Rady Cirkvi bratskej
Ján Henžel
Tajomník Rady Cirkvi bratskej